Beslanský masaker

Fotografie obetí.

Beslanský masaker (iné názvy: Beslanská masakra, teroristický akt v Beslane) bola teroristická akcia, ktorej cieľom bolo zajať ako rukojemníkov viac než 800 ľudí, nachádzajúcich sa 1. septembra 2004 v areáli základnej školy č. 1 v meste Beslan v Severnom Osetsku na juhu Ruskej federácie. Rukojemnícka dráma trvala do 3. septembra, kedy došlo za nejasných okolností k boju a odpáleniu náloží. Zahynulo 334 rukojemníkov (vrátane 186 detí, viac než 1% obyvateľov mesta), 783 ľudí bolo ranených. O život prišlo tiež najmenej 10 príslušníkov ruských špeciálnych jednotiek a 31 teroristov.

Situácia v oblasti pred rukojemníckou drámou

Beslan na mape Ruskej federácie.

Masakru v Beslane predchádzal rad udalostí. 9. mája 2004 pri oslavách Dňa víťazstva nad fašizmom zahynul pri explózii bomby nastraženej v tribúne prezident Čečenskej republiky Achmat Kadyrov a predseda miestneho parlamentu Chusejn Isajev. O niekoľko týždňov neskôr, 21. – 22. júna, uskutočnili čečenskí separatisti útok na mesto Nazraň v Ingušsku. Pri bojoch zahynulo na ruskej strane do 100 ľudí. 24. augusta samovražední atentátnici odpálili výbušniny v 2 lietadlách Tu-154 a Tu-134 vo vzduchu nad Tulskou a Rostovskou oblasťou. Zahynulo 90 ľudí. Toho istého dňa explodovala bomba na zástavke MHD v Kaširskej ceste v Moskve, ranení boli 4 ľudia. O niekoľko dní samovražedná atentátnička odpálila nálož na moskovskej stanici metra Rižskaja, zahynulo 10 ľudí a najmenej 50 ďalších bolo ranených.

Zodpovednosť za všetky tieto akcie prebral vodca čečenských separatistov Šamil Basajev. Basajev bol jeden zo zodpovedných za podobnú rukojemnícku drámu v meste Buďonnovsk, ktorá sa odohrala medzi 14. a 19. júnom 1995, kedy čečenskí separatisti napadli mesto a neskôr zobrali ako rukojemníkov vyše 1500 ľudí z miestnej nemocnice.

Udalosti v Beslane

1. deň

Militanti naplánovali útok na 1. september, prvý deň nového školského roka, kedy mnoho najmä malých detí do školy sprevádzali rodičia. Aj to bol dôvod, prečo bolo v škole, kde sa za normálnych okolností nachádza 60 učiteľov a 800 detí, oveľa viac ľudí.

Skoro ráno niekoľko desiatok silne ozbrojených čečenských bojovníkov vyrazilo z miesta úkrytu v lese blízko obce Psedach v neďalekom Ingušsku. Cestou natrafili na ingušského policajného dôstojníka majora Sultana Guraževa, ktorého zastavili, odzbrojili a zajali. Zobrali aj jeho policajné auto značky GAZ. Guražev neskôr teroristom unikol a na miestnej policajnej stanici vypovedal o udalostiach.

O 9:10 miestneho času dorazili ozbrojenci v maskách v dvoch automobiloch – ukradnutej policajnej dodávke GAZ a na nákladnom GAZe-66, do cieľa. Viacero svedkov ako aj expertov sa prikláňa k názoru, že teroristi operovali v dvoch skupinách a jedna už predtým infiltrovala školu. Mnoho ľudí v škole považovalo prítomnosť policajnej dodávky za známku toho, že ide o cvičenie bezpečnostných zložiek. Teroristi po vstupe do budovy spustili paľbu do vzduchu a prinútili všetkých, aby vošli z nádvoria do budovy školy. V následnom zmätku sa asi 50 ľuďom podarilo z miesta uniknúť a zalarmovať miestnu políciu. Množstvu ľudí sa tiež podarilo ukryť v suteréne. Nasledovala prestrelka medzi útočníkmi, miestnou políciou a jedným ozbrojeným civilistom. (V oblasti severného Kaukazu, po vojne ktorá tu prebiehala v 90. rokoch, vlastní mnoho miestnych obyvateľov zbrane, vrátane útočných pušiek.) Prestrelka si vyžiadala najmenej dvoch mŕtvych a viac než 12 zranených. Zahynul i jeden z útočníkov.

Útočníci zajali v škole asi 1 200 rukojemníkov. Oficiálne zdroje najskôr tvrdili, že v škole sa nachádza asi 200 až 400 ľudí a neskôr dokonca tvrdili, že vo vnútri je presne 354 rukojemníkov. V roku 2005 však potvrdili, že teroristi zajali 1 128 ľudí. Militanti všetkých zhromaždili v školskej telocvični, skonfiškovali im mobilné telefóny a prinútili ich komunikovať medzi sebou iba po rusky. Keď sa jeden z otcov detí Ruslan Betrozov postavil, aby pretlmočil tieto príkazy útočníkov z ruštiny do osetčtiny a upokojil ľudí, bol jedným z teroristov zastrelený strelou do hlavy. Iný z otcov, ktorý odmietol kľačať, bol postrelený a neskôr vykrvácal. Obe telá neskôr teroristi vyniesli zo športovej haly, zostala po nich však krvavá stopa. Ozbrojenci následne spomedzi rodičov, zamestnancov školy a učiteľov vybrali 15 – 20 potenciálne nebezpečných, ktorých odviedli do chodby vedľa jedálne na druhom poschodí. Z tohto miesta sa následne ozvala explózia jednej zo samovražedných atentátničiek, ktorá pravdepodobne pripravila o život ešte jednu ženu opásanú výbušninou a niekoľkých rukojemníkov (výbušninu odpálil veliteľ skupiny). Zvyšok vybraných rukojemníkov ako aj niekoľko teroristov, ktorí nesúhlasili s braním detí ako rukojemníkov, bolo na tomto mieste prinútených ľahnúť si na zem a zastrelených. Jeden z rukojemníkov, Karen Mdinaradze, prežil explóziu i následnú streľbu, bol ponechaný nažive a umožnili mu vrátiť sa medzi ostatných zajatcov v telocvični, kde však onedlho stratil vedomie. Telá mŕtvych boli vybraní rukojemníci prinútení vyhádzať z okna budovy na dvor. Pri tomto sa podarilo jednému z rukojemníkov utiecť. Ten bol okamžite zatknutý políciou ako podozrivý.

Zatiaľ čo polícia a armáda obkolesili budovu, teroristi vo vnútri nainštalovali rad výbušných zariadení a v okolí budovy umiestnili niekoľko pascí. Napriek skúsenostiam z útokov v Moskve v roku 2002, nepripravili ruské orgány v okolí budovy k dispozícii dostatok záchranárov, hasičov ani dostatočný počet vozidiel rýchlej zdravotnej pomoci. Kontraproduktívna bola i prítomnosť severoosetskej domobrany a ozbrojených obyvateľov mesta.

2. deň

Na ďalší deň rokoval s teroristami prezident Ingušska Ruslan Aušev. Teroristi prepustili 26 rukojemníkov (11 dojčiacich žien a ich 15 detí). Keďže však odmietli prepustiť aj staršie deti týchto matiek, jedna z nich ho odmietla opustiť; z budovy odišlo iba jej mladšie dieťa, ktoré na rukách odniesol Aušev. Vo vnútri telocvične (veľkej 10 x 25 m), kde bolo nahromadené veľké množstvo ľudí bolo neznesiteľne horúco, čo mnohých rukojemníkov viedlo k tomu, že sa takmer celkom vyzliekli. Mnoho detí od horúčavy, ako aj pre zákaz požívať jedlo alebo tekutiny, stratilo vedomie. Aušev od ozbrojencov prevzal videokazetu s žiadosťou Šamila Basajeva o uznanie nezávislosti Čečenska na pôde OSN výmenou za životy rukojemníkov. Ruské orgány toto dlhšiu dobu tajili a neskôr tvrdili, že kazeta bola prázdna.

V budove narastala nervozita, mnoho detí hlasno plakalo. Teroristi sa preto vyhrážali ich matkám zastrelením a nútili ich aby deti upokojili.

3. deň

Situácia 3. deň okolo 13. hodiny.

Približne o 13:00 malo podľa dohody k budove školy doraziť auto Ministerstva zvláštnych situácií so zdravotníkmi, ktorých úlohou bolo odviezť 20 mŕtvych tiel ležiacich pred budovou, ako aj priniesť mŕtve telo jedného z mŕtvych teroristov. Po tom, čo sa automobil priblížil k budove a jeho posádka vystúpila, zaznela z telocvične explózia, ozbrojenci následne spustili po medicínskych pracovníkoch paľbu a dvoch z nich usmrtili, ďalší dvaja sa skryli za automobilom.

Po necelej minúte nasledovala ďalšia explózia a okolo 13:05 sa horiace krovy a konštrukcia telocvične zrútili, pochovajúc pod sebou asi 160 rukojemníkov, takmer polovicu obetí masakru. Z poškodenej telocvične následne cez okná a dvere do dvora začali rukojemníci utekať. Na utekajúcich rukojemníkov však teroristi spustili paľbu a 29 z nich usmrtili. V zmätku sa podarilo štrnástim ujsť. Ostatných začali teroristi vyháňať do jedálne a auly. Viacerých neschopných samostatne kráčať na mieste povraždili samopalmi a granátmi.

Existujú tri verzie príčiny explózií. Prvou je náhodná alebo nechcená aktivácia výbušnín teroristami. Viacerí teroristi stáli na výbušných zariadeniach, ktoré mali vyvolať explóziu po tom, čo ozbrojenci dajú dolu nohu z pedálu. Svedectvá neboli jednotné v tom, či tieto zariadenia vôbec vybuchli, ani v tom, či ozbrojenci, ktorí dali nohu z pedálu tak urobili sami, alebo v dôsledku činnosti ruských ostreľovačov. Druhou verziou, ktorá vysvetľuje explózie v telocvični a najmä požiar na streche je použitie ťažkých zbraní ruskými jednotkami, ktoré obkľúčili školu. Treťou, ktorá je i oficiálnym stanoviskom ruských orgánov, je zámerné použitie výbušnín únoscami na vyvolanie zmätku.

Po výbuchoch začali z školskej budovy vybiehať rukojemníci, čo prinútilo špeciálne jednotky ruského ministerstva vnútra ako aj armádu konať. 5 minút po prvých explóziách vydal veliteľ ruských špeciálnych síl FSB príkaz na začiatok oslobodzovacej operácie. Vládne jednotky sa dostali dovnútra budovy s podporou najmenej 3 tankov T-72, obrneného transportéra BTR-80 a vrtuľníka Mi-24. Teroristi prinútili v následnom chaose mnohých rukojemníkov aby sa postavili do okien školy, kde sa stali terčmi paľby. Odhady hovoria, že až 100 z nich prišlo o život práve kvôli tomu, že z nich ozbrojenci spravili živé štíty.

Po asi 2 hodinách od začiatku streľby ruské jednotky kontrolovali väčšiu časť budovy. Časť ozbrojencov však stále držala niektoré časti podzemných priestorov školy. 13 ozbrojencov sa neskôr prebilo cez policajné zátarasy a uniklo. Predpokladá sa, že časť z nich sa ukryla do jednej z budov vedľa školy. Okolo 21. hodiny bola budova zničená paľbou tankov a zápalných rakiet ruskými jednotkami. Iná skupina unikla pozdĺž železnice, prenasledovaná vrtuľníkmi.

I 12 hodín po prvej explózii bolo ešte počuť v okolí streľbu. Hranice Ingušska boli uzatvorené a začalo hľadanie zvyšku ozbrojencov.

Následky

Schátraný areál školy 4 roky po incidente (2008).

V dôsledku explózií a následného úderu na budovu zahynulo 334 rukojemníkov (vrátane 186 detí) a okolo 783 bolo ranených. Takmer 200 ľudí zostalo nezvestných alebo sa ich nepodarilo identifikovať, väčšina z nich v troskách zničenej telocvične. Poslednou obeťou teroristického útoku v Beslane bola 33-ročná Jelena Avdoninová, ktorá zomrela na dôsledky zranení 8. decembra 2006. 66 beslanských rodín prišlo o 2 až 6 rodinných príslušníkov. 17 detí sa stalo sirotami. Do štatistík však nie sú započítané obeti v dôsledku následných psychických problémov.

Padlo tiež 10 príslušníkov špeciálnych jednotiek (medzi nimi majori Kuznecov a Katasonov), viacerí pri tom, ako vlastným telom kryli rukojemníkov. Bolo zabitých 31 teroristov a 1 zajatý, neskôr odsúdený na doživotie. Najmenej jedného ozbrojenca zlynčoval dav rozzúrených miestnych obyvateľov priamo pred školou, keď sa pokúšal o útek.

Nemocnica v Beslane nebola pripravená ani vybavená na veľký príliv ranených, čo znemožnilo adekvátnu starostlivosť o všetkých ranených, z ktorých mnoho zomrelo v práve v tejto nemocnici. Nemocnici chýbali lôžka pre ťažko ranených, dostatok potrebných liečiv a neurochirurgický zdravotnícky materiál. Príbuzným nebolo umožnené navštíviť svojich zranených rodinných príslušníkov a personál nemocnice mal zakázané používať svoje mobilné telefóny.

6. a 7. septembra 2004 bol v Ruskej federácii vyhlásený štátny smútok. 17. septembra 2004 sa oficiálne k teroristickému útoku prihlásil Šamiľ Basajev.

Po masakre došlo k zmenám federálnych zákonov a boli posilnené právomoci štátnych donucovacích orgánov. Zvýšil sa tiež dosah vlády a prezidenta na médiá, čo viacerí kritici Putina považovali za krok, ktorým ďalej centralizoval svoju moc. Zmenila sa tiež forma voľby hláv federálnych subjektov.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Beslanský masaker

Externé odkazy

• Správa parlamentnej komisie zaoberajúcej sa vyšetrovaním udalostí v Beslane z 1.-3. decembra 2006 (po rusky)